Cvernovka - minulosť, prítomnosť, budúcnosť
Staré priemyselné komplexy majú ducha, určité genius loci, napriek tomu, že sa v nich neskrýva minulosť v tom klasickom chápaní zmyslu tohto slova. To je pravdepodobne aj dôvod prečo mnoho ľudí nedokáže vnímať hodnotu technických pamiatok – bez mihnutia oka by ich zrútili a na ich mieste postavili čosi nové.
Mnohí považujú za ochranyhodné len stavby, ktoré sú dostatočne staré alebo aspoň menej svetské ako nejaká stará fabrika. Tým činom mala ako torzo pôvodnej technickej histórie Bratislavy skončiť, a možno napokon aj skončí, väčšina z priemyselného komplexu niekdajšej Bratislavskej cvernovej továrne, známej ako cvernovka.
Premennou, ktorá dočasne zastavila tento scenár, je hospodárska kríza. Kríza okrem iného zahatala plány, ktorých autori s mamonou v očiach neváhajú projektmi nie práve presvedčivej kvality povaliť aj vlastnú históriu.
V meste ako je Bratislava, v meste, ktoré nemá jasnú urbanistickú koncepciu a ktorého hlavný architekt je, žiaľ, skôr figúrkou bez kompetencií, ako činiteľom s reálnou mocou, sa tak kríza môže prejaviť i takto, a nepriamo tak napomôcť vzniku priestoru žičiacemu rastu komplexnejšieho podhubia pre tvorbu každého druhu.
Ako sa to všetko začalo?
História cvernovky sa datuje do roku 1901, kedy si Viedenčania Juraj Richter s Jozefom Salcherom, nechali zaprotokolovať svoje prešporské podnikanie. Ako predmet biznisu uviedli „obchodovanie s cvernami a krátkym tovarom“.
Nedostatok financií vyriešili prizvaním spoločníkov zo Škótska – známych cvernárov Coatsovcov. Vzniknutá fabrika mala už v roku 1904 osem budov na viacerých miestach v meste, pozícia najväčšieho výrobcu nití na svete však bola ešte stále veľmi vzdialená.
Neskôr prešla firma viacerými transformáciami, rukami niekoľkých majiteľov, až kým ju neznárodnili komunisti. "Vrchol produkcie dosiahla v 60tych rokoch, kedy v nej pracovalo až 2500 zamestnancov, pričom absolútnu väčšinu z nich tvorili ženy. Stačí si predstaviť, že každý rok prijímali až 300 nových učníc," hovorí pán Repaský, správca komplexu, ktorý v ňom pôsobí už viac ako 40 rokov a zoznámil sa tam aj s pani Repaskou. Predstavte si 300 osemnástok sústredených na jednom mieste... Na tie časy si určite s obľubou spomína nejeden príslušník mužského pokolenia...
Pán Repaský nastúpil do práce v druhej polovici 60tych rokov, ešte v čase, keď továreň niesla názov Závody Medzinárodného dňa žien, n.p. a pôsobí tam dodnes. Vďaka tomu bol svedkom jej najväčšej slávy, ako aj následného pádu. Od svojho nástupu zažil všetkých majiteľov, aký má nazor na plány nového vlastníka sme sa radšej nepýtali.
"Fabrika spracovávala bavlnu z celého sveta. Jej kvalita sa hodnotila podľa dĺžky vlasu, pričom najvyššiu kvalitu mala tá egyptská," vysvetľuje nám pán Repaský nad zájdeným vzorkovníkom bavlny. V rámci obchodu so spriateleným komunistickým táborom však cvernovka nakupovala množstvo bavlny aj v Uzbekistane či Tadžikistane.
"V továrni bol okrem výroby aj vývoj nových produktov," hovorí pán Repaský vo chvíli. keď otvára dvere chemického laboratória. V na tú dobu moderne vybavených laboratóriách miešali chemici nové farby či skúšali odolnosť najnovšieho prototypu bavlnky na vyšívanie, na prístroji, ktorý nám pán Repaský názorne ukazuje. "No, a tie produkty sa potom vyvážali do celého sveta," čo nám ilustruje na výrobkoch s anglickými nápismi prezentovanými značkou Squirrel (veverička).
O aké produkty išlo? Cvernovka mala v ponuke snáď všetko, či už klasické nite/cverny všetkých druhov a farieb, presne také, akými si prišívame odpadnuté gombíky, rovnako ako napríklad pestrofarebné bavlnky, ktorými tak rady vyšívali naše staré mamy. Som si istý, že ak by ste sa lepšie poobzerali kdesi po povale, nejaké výrobky z dielne najväčšej cvernovej továrne na svete, by ste istotne našli.
No, a prečo skončilo jej dlhoročné pôsobenie na scéne? Spoločnosť nespadla na kolená z nejakých zjavných ekonomických príčin (strata trhov, slabá konkurencieschopnosť, zastaranosť vybavenia a pod.). Nie, skrachovala na pare. Tú jej do začiatku 90tych rokov dodávala tepláreň na Čuleňovej ulici, potom sa však spolupráca zadrhla, čo viedlo k obmedzeniu produkcie na výrobky z nefarbenej bavlny a neskôr k úplnému útlmu. Či by hoci aj s parou prežila raný mečiarizmus a prechod na iný hospodársky mód je však aj tak otázne.
Kde je teraz? V medzičase prešla cvernovka rukami viacerých majiteľov s najrôznejšími plánmi, až napokon skončila v rukách developerskej skupiny Sekyra Group. Tá s ňou má pochopiteľne takisto svoje úmysly.
Nedovolím si len tak z brucha povedať, že to, čo má vzniknúť na mieste starej cvernovky, je nekvalitný projekt. Na jeho kvalifikované zhodnotenie sa necítim. Pravdou však je, že nový majiteľ areálu medzi Páričkovou, Svätoplukovou a Košickou ulicou by toho najradšej zbúral čo najviac, a postavil tam okrem iného aj menší mrakodrap. No, a to už považujem za čisté developerské barbarstvo. Najmä v kontexte cvernovky ako jednej z posledných významných technických pamiatok v meste.
Našťastie sa ozvali pamiatkari (ktorí predtým striktne odmietli zásahy do jednej z budov závodu stojacej neďaleko Trnavského mýta - je ružová), k tomu dokvitla už spomínaná kríza, a tak dnes časť, kde sa mali nachádzať loftové byty pre ľudí s tučnými peňaženkami, poskytuje tvorivý priestor viacerým ateliérom, galérii a množstvu súkromných firiem.
Skrátka, genius loci miesta, ktoré malo podľa predstavy investora skončiť pod lodičkami nejakej oprsenej celebrity, ktorej by sa také bývanie hodilo do jej PR stratégie, je zmysluplnejšie využité.
V celom priestore Cvernovky (tentoraz už s veľkým C) si našlo miesto približne 300 firiem, od zavedených komerčných spoločností, cez najväčšiu paintballovú halu v okolí, po alternatívne tvorivé dielne ako je napríklad s našim magazínom spriaznený projekt TEKstill, ktorý sa zaoberá produkciou vlastných dizajnových výrobkov z textilu.
Okrem komerčne ladených prevádzok sa tu, hneď vedľa našej redakcie, nachádza i Galleria Cvernovka, v ktorej sa len pred pár dňami skončila výstava Kruhy z dielne ÚĽUVu. Predtým hostila viacero iných zaujímavých podujatí, ako príklad uvediem skutočne pútavú interaktívnu konferenciu s názvom INTERNET JE SEXI, vôbec prvú svojho druhu na Slovensku.
Gro však predsa len tvoria ateliéry, ktorých počet vo vnútornostiach Cvernovky neustále narastá. Momentálne ich je tu približne pätnásť, tvoria tu maliari, architekti, interiéroví dizajnéri, ale aj fotografi, módni tvorcovia či grafickí a priemyselní dizajnéri. No, a pred pár dňami ohlásil príchod viedenský fotografický ateliér, ktorý zaberie značnú časť druhého poschodia. Konkrétnejšie informácie o jednotlivých ateliéroch sa budete na našich stránkach dozvedať v najbližších týždňoch.
A ako Cvernovka skončí?
Nedá sa vylúčiť, že tak ako už napokon viackrát predtým, terajší majiteľ svoje zamýšľané plány nezrealizuje a Cvernovku posunie ďalej. Medzitým sa možno rozhýbu aj pamiatkari a začnú konať. No, a ruku k dielu určite pridáme aj my. Týmto článkom na tému Cvernovka ako priestor alternatívy v Bratislave s touto problematikou ešte len začíname.
Našim neskromným zámerom je vyvolať, prípadne aspoň povzbudiť, verejnú diskusiu o možnostiach zmeniť to, čo sa už zrejme zmeniť nedá, a to skôr ako bude neskoro. Sme totiž presvedčení, že osud, ktorý Cvernovke nalinajkovali majetkové záujmy, nie je fér a v žiadnom prípade neprospieva rozvoju nemainstreamovej kultúry v našom meste.
V koho rukách Cvernovka nakoniec skončí? Hoci by sme len neradi predbiehali udalosti, naša predstava je jasná - nechceme, aby Bratislava prišla o niečo, čo sa jej už nevráti. Preto urobíme všetko, čo bude v našich silách, možnostiach a schopnostiach, aby sme takému neradostnému scenáru zabránili. V tom nám hospodárska kríza pomáhaj :)
A aká je naša predstava o budúcnosti Cvernovky? Táto stavba, ktorá je jednou z posledných svojho druhu v širšom centre Bratislavy, by mohla poslúžiť ako živná pôda nezávislej umeleckej scény. Tým, že by ju skoncentrovala na jednom mieste, prirodzene by prispela k rozvoju synergií naprieč umeleckými prejavmi ľudí, ktorí v nej tvoria. No a v tom asi najlepšom prípade by v jej útrobách mohla vzniknúť napríklad aj nejaká kultúrno-vzdelávacia inštitúcia typu na Slovensku absentujúceho Umeleckopriemyselného múzea. K názoru, že je to priestor na tento účel priam ideálny, sa prikláňa i odborná verejnosť.
Čo k tomu dodať? Ako nám pred časom v rozhovore pre Magazine SSS povedal vedúci Katedry priemyselného dizajnu na VŠVU, Ferdinand Chrenka, „V krajinách a mestách, z ktorých odišiel priemysel, prerobili staré fabriky na ateliéry a štúdia, kam prišla kultúra. Prišla do architektúry, ktorá má svoj príbeh. U nás búrame jednu technickú pamiatku za druhou, je to veľká škoda.“ K tomu asi ani nie je čo dodať.
NEOFICIALNY TRAILER VIDEO PREHLIADKY SKRZ CVERNOVKU
Kompletný balík fotografií od Ľubomíra Panáka nájdete tu.
