Big Sur: krajina Henryho Millera, granátových jabĺk a kaktusov
V regióne severnej Kalifornie nazývanom Big Sur, 35 míľ na juh od Karmelu zídete z hlavnej cesty. Privíta vás tabuľa Henry Miller Memorial Library, Books Music Art. Majú otvorené, tak ráčte vstúpiť!
K samotnej knižnici vás dovedie úzky lesný chodníček. Po pravej strane je ukrižovaný Ježiš. Na niekdajších počítačových obrazovkách, v tieni sekvojí, odpočívajú elektronické vnútornosti zmotané do tvarov ľudského tela. Pre niekoho snáď aj božského. Veď predsa v dnešnej kybernetickej dobe sa novým božstvom stávajú práve aj nové technológie.
Pravdupovediac, tie nové sa v dnešnej dobe zastarajú veľmi rýchlo. Nášho Ježiša preto musíme znovu a znovu nanovo skladať kvôli najnovšej aktualizácii. Preto ani nikdy nevstane z mŕtvych. Ale to je už trochu iný príbeh.
Kybernetický Ježiš
Jedinečnosť poslania
Pod lesom červených stromov (Redwood) je doslova učupená drevená chalúpka. Jej romantický image dotvára aj fakt, že vyzerá takmer ako pred zrútením. Na tejto lúke však už pár desiatok (myslím, že minimálne štyridsať) rokov čupí a dúfajme, že ešte pár desiatok čupieť bude.
Knižnica, kníhkupectvo alebo chalúpka pred zrútením?
Jej výnimočnosť spočíva v podporovaní miestnej kultúry a starostlivosti o pamiatku0 kontroverzného spisovateľa Henryho Millera. Je knižnicou a kníhkupectvom zároveň, slúži ako centrum súčasného umenia, poskytuje priestor na prezentáciu muzikantom, poetom, alebo ľuďom, ktorí skrátka majú čo povedať. Organizuje prednášky, workshopy a letné premietanie filmov vo svojom priľahlom amfiteátri.
Letný „amfiteáter“
Miestni ľudia ju navštevujú často, turisti k nej ľahko zablúdia. Veď je takmer pri hlavnom ťahu diaľnice (Highway 1). Našťastie, z knižnice a jej okolia na ňu nedovidieť. Lúka, na ktorej stojí, je dokonale zašitá v zákryte sekvojí.
V týchto neformálnych priestoroch si môžete vychutnať koncert, dať si šálku kávy, čaj alebo pivko, sadnúť si k ohňu, začítať sa do knihy, alebo nemusíte robiť vôbec nič. Len sa tam zastaviť a poobzerať naokolo.
Relikvia? Možno áno, možno nie.
Memoriál a relikvie? Žiadne také!
Knižnica Henryho Millera nie je knižnicou, kde by ste si mohli požičať knihy, nie je to múzeum so zaprášenými relikviami, nie je to kníhkupectvo preplnené knihami, ale ani suvenírový obchod so širokou ponukou fotografií morského pobrežia, tričiek, hrnčekov či baseballových čiapok. Takisto ani nie je domom, kde Henry Miller žil (ten sa nachádza štyri míle odtiaľ na Partington Ridge).
Malé ale útulné
Knižnica je v prvom rade spomienkou na tohto amerického umelca a spisovateľa, ktorý žil a pracoval v kalifornskom regióne Big Sur. Paradoxne, životná filozofia Henryho Millera bola ostro zameraná proti akýmkoľvek memoriálom.
Tvrdil, že memoriál by „dokázal zničiť zmysel života, ktorý žil“ pretože ,,len žitím naplno si môžete vyslúžiť niekoho obdiv, či vyvolať spomienku v tom napravšom slova zmysle.“ Inak povedané, táto knižnica je teda spomienkou v Henryho Millera, v žiadnom prípade sa ho však nesnaží glorifikovať.
Keďže knižnica nemá konkrétnu špecializáciu, mnohých tá jej „neurčitosť“ nezaujme, otočia sa na päte a odfrčia ďalej po Highway 1. Iní si však miesto okamžite zamilujú a odídu až po niekoľkých pivkách a s niekoľkými knihami v ruksaku.
Knižnica Henryho Millera je neziskovou organizáciou, ktorú môžu návštevníci podporiť napríklad aj zakúpením z knihy. Ja som si odniesla básne Patti Smith.
Punc výnimočnosti jej dodávajú i náhodné návštevy starých známych Henryho Millera. Mnohí tu už vyrozprávali príbehy o jeho štedrej povahe, inšpiratívnom duchu, či o tom, čo pre nich jeho práca znamenala.
Henry Miller: Práve tu, v Big Sur, som sa po prvýkrát naučil povedať Amen.
Henry Miller sa utiahol do Big Sur v roku 1944. Podarilo sa mu s týmto miestom stotožniť a usadiť sa tam na celých osemnásť rokov. Hľadal miesto na zemi, kde by skončila jeho nočná mora z klimatizácií (Air-Conditioned Nightmare) a našiel ho práve v drsnom prostredí tohto odľahlého regiónu.
Rozmanitosť regiónu Big Sur: zašité pláže, sekvojové lesy, skalnaté pobrežie...
Po svojom príchode napísal: ,,Tu nájdem svoj pokoj, tu nájdem silu urobiť veci, ktoré urobiť musím.“ Stal sa súčasťou miestnej umeleckej komunity a dokončil tu svoje najlepšie knihy ako je napríklad známe Ukrižovanie ruží (The Rosy Crucifixion), či trojzväzková kniha o živote s Jún, jeho druhou manželkou, ktorú nazval Big Sur a Pomaranče Hieronyma Boscha.
Život v regióne Big Sur zanechal na Millerovi hlboký efekt, inšpiroval ho k tomu, aby napísal nasledovné: ,,Pokoj a samota! Môžem ich nájsť dokonca aj v Amerike! Táto krajina mi dodala taký pocit uspokojenia a vďačnosti, že moje ruky automaticky vyleteli dohora v požehnaní.“
„V požehnaní stromov, vtákov, psov a mačiek. Žehnal som kvetom, granátovým jablkám, pichľavým kaktusom, požehnával som ženy a mužov naokolo, nezáležalo na svetovej strane, s ktorou so mnou susedia.“
V regióne Big Sur sa dá natrafiť na mnohé zabudnuté pláže
Miller žil v regióne Big Sur až do roku 1962, potom sa presťahoval na Pacific Palisades, kde vydržal až do svojej smrti v roku 1980.
Kto bol Emil White?
Emil White bol jedným z najlepších Millerových priateľov. V skutočnosti je celá kniha Big Sur a Pomaranče Hieronyma Boscha venovaná práve jemu. Miller ho v nej opisuje ako jedného z mála priateľov, ktorí nikdy nezradili. Aj keď je White spájaný hlavne s Millerovou osobou, zároveň patrí medzi najzaujímavejšie osobnosti regiónu Big Sur.
Millera stretol v Chicagu v roku 1942, pred kníhkupectvom, v ktorom pracoval. Napriek tomu, že v Štátoch ešte Miller preslávený nebol, White už bol jeho veľkým fanúšikom. Veľmi rýchlo sa skamarátili. O dva roky na to sa Miller presťahoval do Big Sur, pričom Emila požiadal, aby sa pridal k nemu ako jeho domovník a osobný sekretár. Nakoniec mu platil $5 týždenne, aby mu dohliadal na korešpondenciu.
White začal v Big Sur maľovať. ,,Maľovanie uspokojilo môj smäd po kreativite. Dalo mi pocit úplnosti.“ White vytvoril očarujúce olejomaľby, ale aj akvarely, ktoré sú rozoznateľné vďaka primitívnemu štýlu a dodnes patria medzi najpopulárnejšie obrazy pobrežia Big Sur.
Múmia v Big Sur
Okrem iného publikoval aj turistické príručky Big Sur, výnos z ktorých mu umožnil kúpiť pozemok, na ktorom stojí Knižnica Henryho Millera. Po Millerovej smrti v roku 1980 sa Emil rozhodol tento pozemok venovať pamiatke svojho priateľa, ale zároveň aj vymedziť priestor pre mladých umelcov. Emilov dom konvertoval na knižnicu v roku 1981. Emil strávil zvyšok svojho života ako riaditeľ novej inštitúcie, ktorá sa zmenila na miestne centrum umenia.
Highway 1
Zatiaľčo Miller sa rozhodol svoj život dožiť v Los Angeles, White zotrval v Big Sur až do svojej smrti v roku 1989. V krátkom interview tesne pred smrťou odpovedal na otázku, čo vo svojom živote ľutuje takto: ,,Ľutujem, že som sa do Big Sur nepresťahoval skôr.“
Adam a Kimba
