Moonwalker odkráčal
Minulý týždeň nás mesačným krokom opustil človek, ktorý navždy zmenil hudobnú, ba i kultúrnu scénu ako celok. Ako prvý černoch nás belochov prinútil akceptovať skutočnosť, že „čierna“ hudba nie je čímsi okrajovým a tak navždy pozmenil tvár kultúry v Amerike a následne aj na celom svete.
Pri tejto smutnej správe som si nemohol nespomenúť na plagát Michaela Jacksona v životnej veľkosti, ktorý som si krvopotne vyskladal z plagátov v Brave, a nacapil na dvere detskej izby. Ihneď som si pustil Beat it a začal som spomínať...
Michael Jackson, alebo „Majkl“, ako sme ho familiárne volali medzi deťmi na dvore, mal svoje stále miesto medzi kazetami, ktorými som kŕmil svoj prvý, druhý a snáď aj tretí walkman. Spolu s Depeche Mode patrili tie jeho kazety k tým najošúchanejším.
Ešte aj dnes mám v mp3 playeri prinajmenšom jednu jeho skladbu – Thriller – ktorá je priam nadčasová a minimálne v mojich očiach sa už dávno zaradila medzi klasiku. Mozart, Ludwig van, Sinatra, Jackson...
Aká však bola Michaelova cesta na vrchol? Čím musel prejsť kým sa stal takým megaúspešným?
Závratná kariéra od mala
Začínal ako jeden z pätice súrodencov Jacksonovcov vo formácii Jackson 5, ktorá pod tvrdou rukou despotického otca dobíjala Ameriku. Čiernu Ameriku. Ten zvyšok Ameriky (a sveta) sa už samotnému Michaelovi podarilo pokoriť až neskôr.
Už v dobe jeho hudobných (a tanečných) začiatkov bolo zrejmé, že ho príroda obdarila talentom prevyšujúcim jeho súrodencov o niekoľko čísiel. To sa neskôr naplno odrazilo aj v jeho sólovej kariére. S ňou začal pod producentskou taktovkou Quinciho Jonesa, ktorý mu v roku 1979 umožnil vydať prvý album Off the Wall.
Už tam sa prejavila jeho úžasná schopnosť produkovať hity. Veď len z tohto albumu sa hneď štyri skladby stali no. 1 v americkej hitparáde. Napriek tomuto skvelému výsledku však Michael nebol spokojný. Nepomohli mu k tomu ani najvyššie vyplatené tantiémy spomedzi všetkých amerických umelcov. Preto sa podujal vytvoriť album, ktorý bude ešte lepší. A aj sa mu to podarilo.
Vznikol Thriller – najúspešnejší album všetkých čias a to po všetkých stránkach. Len v Spojených štátoch sa ho predalo viac ako 100 miliónov kusov (a to za každý predaný kus pribudla Michaelovi na jeho osobný účet do tej doby nevídaná suma – dva doláre). 37 týždňov stál na vrchole hitparád. 7 singlov z albumu sa stalo jednotkou. A Michael začal profitovať aj na sebe samotnom, keď začal predávať svoje vlastné podobizne, či už na tričkách a iných textíliách alebo ako plastové postavičky.
Žiaden z jeho ďalších albumov už nedosiahol takej predajnosti a umiestnení v hitparádach, ako práve Thriller. Svoj životný úspech pritom dosiahol vo veku 24 rokov. Aj napriek tomu sa jeho albumov predalo viac ako 750 miliónov, nehovoriac o množstve pirátskych nahrávok kolujúcich medzi ľuďmi. Sám som toho žiarivým príkladom.
Počas života ho však neprenasledovali iba úspechy. Práve naopak. Už jeho despotický otec, ktorého keď videl mal neraz chuť zvracať (podľa vlastných slov), mu na psychickom zdraví istotne nepridal. Neskôr sa k tomu pridružili jeho peripetie s farbou pokožky, ktorú si postupne „prefarboval“ za pomoci (údajne) až 50 plastických operácií.
No a pomyselným klincom do rakvy jeho psychického zdravia boli aj viaceré obvinenia zo sexuálneho obťažovania detí. Tie sa síce v ani jednom prípade nepotvrdili, stigmy pedofila sa už nezbavil. Pritom na svete sa nájdu aj omnoho váženejšie inštitúcie, ktorým boli takéto prečiny dokázané a ľudia ich napriek tomu rešpektujú a trávia v ich područí hoci aj nedeľné predpoludnia.
Michael Jacskon svojim jedinečným mesačným krokom odkráčal kamsi inam, do inej dimenzie, odkiaľ podľa mnohých neprajníkov pochádzal. Keby to aj bola pravda, v mojich očiach by to bolo iba plus.
RIP Majkl.
